Rozhovor s Jánom Figeľom

Európa a svet potrebujú mladých
Rozhovor s Jánom Figeľom

Ján Figeľ - člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Prevzal záštitu nad stretnutím slovenskej a českej mládeže ActIv8 na Velehrade.

Pán Figeľ, ako vnímate 23-ročnú tradíciu svetových stretnutí mladých so Svätým Otcom?
Svetové dni mládeže (SDM) už naozaj majú svoje dôležité miesto v súčasnom svete mládeže a v spoločenstve Cirkvi. Sú sprítomnením viery mladých pred zrakom sveta. Majú veľký ohlas. Pamätám sa, s akým pozitívnym, povzbudivým hodnotením písali napríklad francúzske noviny v roku 1997 o parížskom stretnutí. Napriek obrovskej koncentrácii mládeže v čase konania SDM v Paríži klesla kriminalita. SDM sú najmasovejším medzinárodným mládežníckym podujatím organizovaným v tomto roku.
Centrom SDM je však duchovné stretnutie mladých, pápeža, biskupov a kňazov okolo osoby Krista. Kultúrne a spoločenské aktivity a zážitky dopĺňajú tento základný motív. Je potrebné, aby mladí zažili silu svojho spoločného presvedčenia, spolupatričnosť a jednotu. Aby poznali, že nie sú sami, ale sú súčasťou obrovskej ľudskej a Božej rodiny. Samozrejme, počty nie sú rozhodujúce, ale človek ako sociálna bytosť potrebuje zažívať a žiť spoločenstvo.
Som presvedčený, že Ján Pavol II. veľmi precízne vystihol potrebu doby. Jeho iniciatíva sa rozrástla, je celosvetová a prešla už do novej generácie. Ovocie SDM je viditeľné a veľmi cenné.

Čo bolo pre Vás hlavným impulzom k prevzatiu záštity nad podujatím na Velehrade?

K záštite i k účasti ma pozvali predsedovia slovenskej a českej konferencie biskupov. Rád som to prijal. Teší ma, že sa takéto podujatie organizuje paralelne so SDM v Austrálii, a zároveň spoločne pre českú a slovenskú mládež. Mnohí by radi putovali do Sydney, ale najmä z finančných dôvodov to nie je možné. A prísť medzi mladých na historický, cyrilometodský Velehrad je aj pre mňa povzbudením.
Bol som na poslednom stretnutí v Kolíne nad Rýnom v roku 2005 s pápežom Benediktom XVI., keďže bolo finančne podporené aj Európskou úniou a je to v mojej gescii. Pomáhali sme vytvárať potrebné podmienky pre dobrovoľníkov, ktorí slúžili stretnutiu milióna mladých ľudí z celého sveta.

Ako by ste charakterizovali prežívanie viery v našich krajinách (SK, CZ) v porovnaní so západom?
V mnohom sme odlišní, a v mnohom sa podobáme. Ale potrebné je rozlišovať a chápať, nie zovšeobecňovať, lebo Európa je pestrá a meniaca sa mozaika z hľadiska kultúry i z hľadiska prežívania viery a náboženstva.
Živá viera je vždy a všade živou, či na Západe, či v strede, či na Východe. Na Západe je vidieť viac sekularizácie, individualizmu a relativizácie hodnôt. Ale aj vyššiu kultúru dodržiavania práva a viac zmyslu pre zákonnosť a pre medzinárodnú solidaritu. Pritom západom Západu sú USA, ktoré patria k najreligióznejším krajinám sveta. V Európe sú to Malta a Grécko.
Východ si uchoval čerstvejšiu pamäť na totalitu, živosť tradícií. Priniesol do spoločnej Európy aj náboženské oživenie, ale aj svoj postkomunistický ateizmus. V krajinách západnej Európy je viac cirkevných sviatkov zachovaných ako štátnych, na východe sú plnšie kostoly. Na východe je určite viera masovejšia. Ale masovosť by nemala znamenať povrchnosť.
Nik nedá, čo nemá. Inak povedané, iba to môžeme dať iným vôkol seba, čo máme. Preto odpoveď na podobné otázky je vždy hlavne osobná a konkrétna. A je to zároveň príspevok k obnove Európy - západnej či strednej alebo východnej.
Rozvinutý svet tak na západe ako i na východe ponúka dnes idoly pohodlia, úspechu, pôžitkov, peňazí, moci. Odolať konzumu nie je ľahké. Byť veriacim si vyžaduje ochotu a odvahu zostať verným osvedčeným, skutočným hodnotám, ktoré sú však základom aj každodenného a trvalého šťastia, po ktorom všetci oprávnene túžime – ľudskej dôstojnosti, slobody, spravodlivosti, pravdy, spoločného dobra.
Ako by ste povzbudili veriacich mladých k tomu, aby ich bolo viac cítiť v dnešnom svete, aby sa nebáli vydať svedectvo svojej viery tam, kde sa nachádzajú?
Viera žije tým, že sa prejavuje v láske, v ľudskosti, v službe človeku. Tým aj rastie, ako svaly, keď cvičia a pracujú. Svet potrebuje nevtieravé, ale dôveryhodné svedectvo živej a žitej nádeje. Ako Ján Pavol II. často pripomínal, mladí sú najlepšími evanjelizátormi mladých. Môžu svojim rovesníkom ich jazykom vysvetliť ako Boh zmenil ich život a čo im dal. Poznám aj prípady, keď príklad vlastných detí pomohol k viere ich rodičom.
Európa a svet potrebujú mladých a angažovaných ľudí, ktorí majú zmysel pre zodpovednosť, pre dobrovoľníctvo, pre solidaritu. Tí, ktorí našli zmysel života v láske a pre lásku, nájdu cez ňu aj radosť a šťastie – časné i trvalé. Preto ich svedectvo lásky je nielen svedectvom viery, ktorá sa takto prejavuje, ale aj cestou k vlastnému naplneniu, k vnútornému pokoju a k živej nádeji, ktorú všetci – i svet okolo nás – potrebujeme.

V čom majú dnešní mladí výhodu/nevýhodu oproti minulosti?

Každá doba je iná, prináša nové výzvy a podnety či problémy. Moji rodičia naplno zažili hrôzy vojny a nástupu komunizmu v Československu. Jeden likvidačný, nehumánny režim striedal druhý. Život mojej generácie bol poznačený neslobodou, obmedzujúcim kolektivizmom, vedúcou úlohou strany, cenzúrou, obmedzeným prístupom k informáciám, k vedomostiam, s minimálnymi možnosťami cestovania... Dnes je mnoho príležitostí pre zaujímavé štúdium, zamestnanie, cestovanie, pre perspektívu uplatnenia sa, ktoré mladým ponúka slobodná spoločnosť a spoločná Európa. Globalizácia prepája a približuje rôzne národy a kultúry.
Vďaka slobode, médiám a globalizácii sa dnes šíri všetko ľahšie a rýchlejšie. Aj tovary, služby, kapitál a vedomosti, ale aj životný štýl a mentalita. Bude človek zajtrajšia charakterizovaný viac ako homo sapiens alebo ako homo ludens ? A bude budúca spoločnosť charakterizovaná ako „zodpovedná spoločnosť“ alebo ako „spoločnosť zábavy“ (entertainment society, Spaßgesellschaft) ? Budúcnosť a odpovede na charakter doby výrazne závisia od mladých.
Vaša generácia musí zdolávať iné prekážky, musí rozlišovať sofistikovanejšie premiešané perly a falzifikáty a riešiť globálne výzvy. Dostala však dary slobody, mieru, demokracie, zjednotenej Európy, má viac príležitostí na poznávanie, kontakty, rozsiahle možnosti v oblasti informačných a telekomunikačných technológií, možnosť navzájom zdieľať poznatky, názory a postoje. Mnohí mladí vo svete to, žiaľ, nemajú. Máte možnosť na krásny rozlet v slobode...

Čo by ste mladým odkázali?

Aby zostali vždy mladými duchom – svieži, aktívni, otvorení mysľou a srdcom. Ak chceme zmeniť svet k lepšiemu, musíme začať od seba. Inak sa lepší svet ani nedá dosiahnuť. A kto nechce meniť svet, toho mení svet. Nech to nie je ilúzia pohľadov a slovných želaní, ale presvedčenie, že svet je tvárny, že sa dá aj nivočiť, aj zveľaďovať. A závisí to od nás. Napríklad, pre ochranu prírody, ovzdušia a životného prostredia je dôležité nielen zníženie priemyselných emisií škodlivín, ale predovšetkým ohľaduplné správanie sa každého z nás, etika zodpovednosti pri využívaní zdrojov našej Zeme.
Zdôraznil by som tiež zodpovednosť k sebe samým, aby ste si chránili to, čo ste dostali a zdedili, vaše zdravie, talenty a tieto rozvíjali. Nik z nás nežije izolovane, sme súčasťou spoločnosti. Preto je potrebné, aby sa mladí angažovali v spoločnosti - na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ale aj na európskej či medzinárodnej. Aj vaše velehradské stretnutie je stredoeurópskym a medzinárodným stretnutím, je príspevkom k spolužitiu národov a kultúr. Aj od vašej angažovanosti závisí, či bude okolo nás dominovať kultúra solidarity a dobrovoľníctva mladých alebo prejavy sprejerov a skinheadov.
Veľké možnosti pre rozvoj človeka a šírenie kultúry ponúkajú moderné technológie. Rád by som vás povzbudil, aby ste sa prostredníctvom komunikácie stali aj aktívnymi šíriteľmi dobra a kultúry a to práve tou formou, ktorá vám je najbližšia a ktorej vy sami najlepšie rozumiete. Aby sme neboli v rukách médií, ale stávali sa mediátormi, účastníkmi a šíriteľmi dialógu medzi ľuďmi, kultúrami a civilizáciami. Aby sme hľadali a nachádzali nielen potrebné informácie, nielen nové vedomosti, ale hlavne životnú múdrosť.
Úcta k rodičom nech nám pomáha aj osvojovať si bohatstvo a tradície národnej kultúry, očisťovať ich od nezdravých nánosov a súčasne ich prenášať na novú generáciu svojich detí nie ako vychladnutý popol, ale ako živé, hrejivé a inšpirujúce dedičstvo.

Menili by ste? 
Ak myslíte, či by som sa vymenil s mladými, tak nie, lebo k mladým cítim spolupatričnosť. A preto som tu, s mladými.
Som vďačný Bohu za životnú cestu, ktorou som doteraz mohol prejsť. Bola náročná, ale aj krásna. A  všetko, čo ma na nej ďalej čaká, spájam s nádejou.

Ďakujem.